Čomu veríme to sa nám deje 4.-5.

18.02.2021

Vytvárame myšlienky nevedome a neuvedomujeme si akú majú moc v našich životoch.

Skúsme sa pozrieť na slovíčko verím tomu. Niečomu veríme a zas niečomu nie v dualite to je jedno alebo druhé. 

Veriť znamená - že to tak je a basta 

Neveriť zmanema - že nevieme ako to je, pochybujeme, sme presvedčený o opaku alebo niečom inom 

A teraz vám chcem ukázať tretí rozmer 

Že si to tvorím  to čomu chcem veriť. 

Tretí rozmer nie je z duality, kde si vyberáme dobro a zlo, ale z Božieho pohľadu láskou. 

Je to božia tvorba v nás vždy je v tom láska bez podmienok, nie sú tam žiadne podmienky, žiadne obmedzenia, žiadne názory, žiadne presvedčenia, žiadne obmedzenia, žiaden limit, že sa to nedá, že to je nemožné. Je to priestor, kde je všetko možne, dokonale, úžasné. Kde si môžme vytvoriť myšlienku, slovo, skutok nepredstaviteľných rozmerov tu nám dualitný pohľad nebráni fantázie a predstavivosti. 

Ako ho aplikovať do života... 

Buď nejaký problém mám a s ním súhlasím a riešim ho alebo žiaden problém nemám a neriešim ho.

Nemusíme v živote priať niečo, čo nie je pre nás dobre správne, keď niečo nechceme nesúhlasíme s tým môžeme si vybrať to, čo chceme. Ľudia si myslia, že si musia vybrať stranu dobrá alebo zla, že je to normálne, alebo niečo normálne není, ale my si môžeme vybrať to Božstvo, ktoré nie je ani mínus, ani plus, ale len to pekné čo chceme..

 

Príklad. Niekto si myslí, že mu je ubližene a on si vyberá buď mu nebude ubližene ,, to je dobre,, alebo, že mu bude ubližene ,,to je zlé,,

Ale my si môžeme vybrať, že všetci ľudia sa k nám budú správať krásne, milo láskavo.

To nie je ani dobre a, ani zle. 

- Jedno je, že veria, že im nebudú ubližovať. 

- Druhé je, že dovolia, aby im ubližovali.

V obidvoch aj v tom dobrom, aj v tom zlom veria, že im môže byť ublížené len jedno chcú a druhé zas nechcú.
A tretí Boží pohľad je, že v našom živote bude len dobre. Inak povedané v našom v živote už nie sú ľudia, ktorí mi ubližujú. A ani to slovo,, ubližujú,, tam už nemá čo robiť, lebo, keď veríme, že existujú ľudia, ktorí ubližujú tak sa nám to deje.

Je to moja voľba.

Tak nové rozhodnutie je všetci ľudia sa ku mne správajú krásne, milo láskavo, nápomocné, s láskou a pokojne... 

Na základe tejto myšlienky už tu nemáme nič negatívne povedané a budú nám len prichádzať ľudia, ktorí sa budú : správať krásne, milo, láskavo, nápomocné, s láskou a pokojne.


Je to také vymanenie sa z duality dobrá a zla načo by sme si vyberali len to dobré alebo zlé vybrať si môžme len to pekne.
Len to, čo chceme prijímať. ,

My to veľakrát vnímame, že máme byť spokojný s tým, čo je, ale toto je tretí rozmer vnímania tvoriť tak, ako to chceme mať, a to bez dobrá a zla. Bez tej duality. Je to ako, keby sme tu dualitu dali bokom a tvorili len to pekne. 

Tabuľka príkladov :

Dobro - zlo - láska 

Bohatý - chudobný - mám dostatok všetkého 

Trápenie - netrapenie - pokoj

Chcem - nechcem - mám

 Dá sa - nedá sa - viem 

Som taký - alebo taký  - som

Škaredý - pekný - dokonalý 

Zdravý - chorý - liečim sa

Inak povedané tým, že vnímajú tú dualitu, že niečo v živote môže byť len tak, ako je a opak je len taký tak, keď veria jednému, alebo druhému tak sa ním obidve dejú. 


Prvý rozmer - Tak ak veria, že v živote je bežné mať starosti, trápenia, bolesť, utrpenie, choroby 

Druhý rozmer - Na druhej strane veria, že môžme mať bezstarostný život, bez trápenia, bez bolesti, bez utrpenia a bez chorôb.

Tretí rozmer - Môj život plynie v pokoji a láske mám dostatok všetkého, mám milých ľudí, mám láskavých ľudí, mám pokoj, mám lásku, mám úžasnú prácu, viem všetko, čo potrebujem, som pekný, som jedinečný


Tak ťažko sa to vysvetľuje skúsim to do tretice zas inak. Nechcem od vás, aby ste nevnímali, nevedeli, nechceli vydieť to, čo tu je. 

Vy kľudne vnímate, že tu je medzi ľuďmi choroba, nenávisť, zloba a všetko to negatívne na tomto svete. Aj všetko to dobre, krásne, úžasné...

Vy vždy budete vedieť, že to tak iný ľudia majú, že vám o tom budú rozprávať, že to budete počuť v telke vy aj v tom prostredí budete žiť ďalej. Ale dôležité je aj keď viem, že to tu je, ale mňa sa to nemusí dotýkať. Môj život nemusí byť ako ich.


Ony, keď tomu veria nech to tak majú. Chcú sa trápiť a byť nešťastný tak nech sú. Myslia si, že majú obmedzenia nech ich majú. Myslia si, že sú chorí tak nech sú. Ja ním to neberiem. Ja ich vieru, presvedčenia a očakávania neberiem nech majú to, čo chcú. 

A tu nastáva naše vedome rozhodnutie 

Ale ja sa chcem rozhodnúť žiť život v pokoji a v láske. Z úžasnými ľuďmi krásnymi vsťahmi medzi nimi. S tím, že v mojom živote je všetko dobre, že všetci sú dobrí. A to je rozdiel.

Je to voľba chcieť to inak, vedieť, že to môžem mať inak, veriť tomu, tvoriť si to, ako to chcem inak.... 

Myslia si, že v ich živote sú dobrí a zlí, ale od nes sú len všetci dobrý a tomu verím. Myslia si, že raz majú peniaze a niekedy malo, ale od dnes mám dostatok hojnosti.

Myslia si, že sú zdravý a chori, ale od dnes sú všetci len zdravý.

Myslia si, že niečo je ťažké a zas niečo ľahké sa naučiť, vedieť, ale po novom s ľahkosťou mi všetko ide. 

Myslia si, že musia byť smutný a niekedy veselí, ale od nes je všetko úžasné.

Veria, že môžu mať len to, čo poznáju tu na tomto svete,, tu dualitu,, a ani si nevedia a, ani nechcú predstaviť alebo vymyslieť niečo úplne inak, ako to tu doteraz vnímajú je to nájsť ten tretí rozmer niečoho iného krásneho, úžasného, nepredstaviteľné ho. 

Je to ako, keď všetci veria, že ak chceme peniaze musíme pracovať a niektorí aj ťažko a dlho, aby zarobili nejaké peniaze a zas druhý, ktorí sa až tak neprethnu v práci a zarobia tiež a niekedy, aj viacej.

A tretia realita by bola baví ma moja práca môj čas strávený v práci je ľubovoľný, ako chcem, zarobím dostatok aj nad rámec mojich výdavkov.

Ale povedia si načo mi to všetko je? 

Vedieť, že to môže byť iné, ako si myslia ony alebo iný ľudia ?

 Je to o tom čomu veríme to sa nám aj deje. 

Keď veria v obmedzenia, že to je všetko dané tak, ako je, tak aj obmedzenia tak, ako sú im budú prichádzať.

Podľa našej viery nám bude dané.. 
Podľa našich očakávaní nám bude dané.. 
Podľa našich presvedčení nám bude dané.. 

Ale my v našich životoch môžeme priať, že to chceme úplne inak.

Tak čomu veríte to, čo očakávate, a to v, čo ste presvedčený od dnes môže byť o 360' úplne inak stačí vám vaše nové rozhodnutie a priatie toho, ako to chcete v novom živote mať. 


To, že vnímajú ešte to zle, čo sa tu deje je, preto, lebo tomu ešte stále verí a, keď tomu prestanú veriť tak sa to vytratí s ich života. Už to tu nebude. S ich uhlu pohľadu. 


Je to, ako, keď vám niekto povie, že je chorý a vy mu poviete, ale moje telo si vie vyliečiť všetko samo a neriešite veríte tomu, ste o tom presvedčený, očakávate to, a tak sa to po tom deje. A ostatný sa na vás pozrú, čo mu šibe však nie je liek na všetky choroby, a bez lekára nemožné a moje telo samo sa len tak nevi lieči to nie je pravda. 

Kto čomu verí to ma....


Vnímate ten rozdiel aký aké obmedzenia si v živote dávame? 

Viem, že je pre vás na začiatok ťažké niečomu veriť, keď doteraz to bolo takto, keď celý svet si myslí, že to je takto je. A ja mám byť iný? 

Áno máme byť jedinečný tvorci božieho...

Ale, keď si nevyberieme to, čo chceme, to, čo je pre nás dobré tak sme ako keby v ústraní. Vtedy prímame, čo je dobré a zlé.

Ale nie sme tvorci. 

A tá správna otázka je, ako to chcem ja podľa seba, ako by mal vypadať môj svet?Ako tu má podľa mňa byť?

A potom už nie sme v ústraní, ale začíname navnimavať, ako by sme to chceli, ale nič nerobíme počkáme, keď sa to začne tvoriť až, keď sa to vytvorí až v potom začne naša činnosť. Je to uvedomiť si svet, v ktorom mi bude dobre. 


Príklad. Stále sa tu bavíme o našich presvedčeniach, ktoré sme prevzali z generácie na generáciu sú to semiačka, ktoré sú už dávno zasadené v našich životoch a tie nám klíčia, a preto sa nám to deje. 

A tvotenim, ako chceme sadíme nové semiačka a čím dlhšie budeme tvoriť a meniť tie staré semiačka za nové tak nám začnú klíčiť už len tie nové. 

Pokračovanie...