Každý človek má cestu k poznaniu otvorenú. 1.-2.
Pozorovaním jednoduchých vecí, hlbokým myslením, precítením, vhľadom do života uvidíte oveľa viac - ak nie ste povrchní, ale idete vo všetkom do hĺbky. Uvidíte, ako sa tie najvyššie kozmické zákony odrážajú aj v tom najmenšom zrnku piesku.
A z malého spoznáte veľké, lebo veľké sa opakuje v malom.
Vtip je v tom, že tam, kde človek vidí, a tam, kde nevidí, platia tie isté zákony.
Stavebné plány vesmíru majú vo všetkých úrovniach rovnaký princíp. Celé ľudské telo sa napríklad odráža v dúhovke oka. Nie je potrebné, aby ste videli celé telo, aby ste videli dovnútra tela. Na to, aby ste stanovili diagnózu stačí, ak máte prístup k jednej z jeho viditeľných častí - k dúhovke. Preto štúdium viditeľného sveta,, ak pochopíte univerzálne zákony správne,, môžete povedať niečo aj o svete neviditeľnom; aj o tom, čo bude po smrti.
Vy dokonca musíte pochopiť najprv tento svet; lebo to je základom pre všetky vyššie stupne poznania.
Človek si musí najprv osvojiť určitú základnú kultúru, jasnosť, triezvosť a systematičnosť zamyslenia; aby mohol pochopiť aj inšpiráciu z vyšších svetov správne.
A musí mať aj tú správnu motiváciu.
Až potom k vám začnú pristupovať múdrosti; jednoducho vás napadnú, zrazu ich budete vedieť. Vycítite ich duchom Potom,, ak máte zmysel pre experiment,, overíte si svoju inšpiráciu, nápad či hypotézu aj v praxi.
A uvidíte, že to funguje - budete vedieť, že je to tak.
Extrémna senzibilita nie je nevyhnutne potrebná, aby ste boli v spojení s vyššími svetmi. Máte predsa vonkajší zrak a vnútorný zrak, imagináciu,schopnosť vidieť obrazy so zavretými očami. A máte predsa aj duchovné oči pre Pravdu, Krásu a Dobro -tak ich používajte!
Ak dostanete zvnútra nejakú informáciu a neskôr si overíte, že bola skutočne pravdivá, budete vedieť, že to nebola len fantázia.
Takto Vás Stvorenie všetkého čo je bude viesť a komunikovať s vami dvojakým spôsobom: vnútorne, pomocou obrazov a navonok, pomocou udalostí. Bude to dialóg, v ktorom budete postupne získavať stále väčšiu istotu.
Na každý Váš duchovný čin, pohnútku, sľub, rozhodnutie, modlitbu, zmenu, ktorú urobíte vo svojom rebríčku hodnôt, príde zreteľná odpoveď vo forme vonkajších udalostí aj vnútorne. Na prvý raz si budete myslieť, že ide o náhodu; ale na piaty, či desiaty raz už určite nie. A budete vedieť, že na druhej strane nie je niečo, ale Niekto; budete sa s Ním a s Jeho Vôľou oboznamovať stále dôvernejšie; pochopíte, prečo Jeho spôsob je nevýslovne láskavý a spravodlivý, ba čo viac, najlepší možný; vytušíte Jeho úžasnú Vznešenosť a presvedčíte sa o Jeho Všemoci!
Potom môžete smelo skríknuť: videl som, že existuje Boh; hoci som nevidel Boha! Nie verím, ale presvedčil som sa, že existuje!
Teda podmienka Poznania znie: Starajte sa o to, čo je hlavné, a všetko ostatné Vám bude pridané!
Vnútorná Múdrosť aj vonkajšia ochrana. Naopak: všetko, čo staviate nad Boha, Vám bude vzaté!
Vzaté vo Vašom vlastnom záujme, aby ste s tým nepremárnili drahocenný život, ale pohli sa ďalej na ceste za cieľom, ktorý si Vaše vlastné vyššie Ja vytýčilo v duchu.
Slúžiť Bohu znamená slúžiť Cnostiam. Keby sme po Láske, Spravodlivosti a Čistote zatúžili aspoň tak vrúcne, ako všetci túžime po hmotných pôžitkoch; keby sme ich začali presadzovať s tou odhodlanosťou, s akou presadzujeme svoje osobné záujmy!
Pri každej malej zmene Vášho duchovného smerovania, vždy keď rozpoznáte, do hĺbky prežijete a úprimne prijmete do svojho rebríčka hodnôt niektorú ušľachtilú duchovnú hodnotu, zmení sa Vaše duchovné vyžarovanie. To je kľúč, ktorým sa Vám automaticky otvárajú dvere k ďalšiemu oddeleniu knižnice, klenotnice Múdrosti, z ktorého potom môžete čerpať. Tento kľúč spočíva v jednoduchom zákone:
vo vlnovej rezonancii.
Ak preladíte rádio na iné vlny, môžete počúvať inú stanicu. Čistota motívu je nosnou vlnou, vlnovodom, ktorým pretekajú informácie. Čím rýdzejšiu mravnú kvalitu v sebe nesiete, tým so žiarivejším svetom, s vyššími a múdrejšími bytosťami sa môžete spojiť a dostať od nich poučenie. A v tom je práve tá automatická etická poistka, ktorá rozdeľuje Poznanie tak spravodlivo a múdro!
Kto to, čo už dostal, používa na zlé, a nie na dobré,, nemôže dostať ďalšie poznanie,, : lebo je obalený temným vyžarovaním a tým sa odrezal.
Najprv musí použiť všetko, čo má, na dobré - potom dostane viac. Každému je zverené toľké poznanie, aký verný je Svetlu!
Ako málo to však ľudia v praxi chápu; a stále dúfajú, že budú môcť tento zákon obísť!
Porozmýšľajte nad takýmto príkladom: Na istej ezoterickej prednáške jeden jasnovidný liečiteľ už vyše hodiny vysvetľoval svoju "filozofiu človeka a vyšších svetov." Len s veľkou námahou sa mi darilo nájsť paralelu medzi prežitou skutočnosťou a
tým, čo hovoril. Musel by som sa veľa pýtať, ak by som chcel zistiť, čo má presne na mysli a či v tom má sám vôbec jasno. No nikto nič nehovoril; a ani po skončení prednášky nikto nemal žiadne otázky. V prvom rade sedelo zo desať starších paní v dôchodkovom veku, ktoré významne prikyvovali na znak súhlasu. "To predsa nie je možné", pomyslel som si, "oni tomu všetkému rozumejú?!
Po prestávke liečiteľ povedal: "A teraz praktická časť. Položíme niekoho na stôl, urobíme diagnózu a ukážku liečby. Odstránime bolesti." V tej chvíli obecenstvo ožilo; v miestnosti nastal ruch. Dvíhali sa ruky: "mňa, mohli by ste zobrať mňa? Už päť rokov ma bolí tu a tam... také mám ťažkosti...
V tom som to pochopil: týchto ľudí nezaujíma Pravda, Poznanie, Vyššia vôľa, Cnosťi; Boží zámer a duchovný rast im môžu byť ukradnuté; oni by prestúpili úplne na hocičo, aj na islam, hociaký totemický kult alebo aj dialektický materializmus- len keby ich už konečne prestal bolieť Žlčník alebo koleno!
Oni nechcú slúžiť Bohu, ani Láske, Spravodlivosti a Čistote - oni k nim nič necítia - ale len k sebe a svojmu hmotnému telu. Lebo to je to,čo v ich vedomí tak dominuje, čo je pre nich to hlavné, to je ich jediný cieľ!
Na Pravde, na tej im nezáleží.
Takíto duchovne mŕtvi budú celé roky a desaťročia meditovať, počúvať prednášky, robiť Silvovu metódu; ale tie najjednoduchšie, základné skutočnosti, ktoré by mohli vyliečiť ich život, im navždy zostanú tajomstvom; nikdy ich nepochopia, a nemôžu pochopiť, pretože ich motivácia je od začiatku nesprávna. Ak sa niekto vydá na cestu od začiatku stým, že hľadá zemiaky, nemôže očakávať, že na konci nájde ruže.
Aký nesmierny je to rozdiel!
Medzi človekom, ktorý obetuje aj svoju hmotnú existenciu alebo príjme na seba trvalú bolesť, len aby zostal verný Vznešenej Pravde - a človekom, ktorý sa dá na hocičo, len aby sa fyzicky dobre cítil.
Starajte sa o hlavné, všetko ostatné vám bude pridané!
Lenže čo je hlavné?
Aká je Božia vôľa, či - v dvadsiatom storočí by sa patrilo povedať skôr - smerovanie kozmických civilizačných dejín?
Je prekvapujúce, že toľko náboženstiev hovorí o službe Bohu a o Božej vôli, no ak sa ich spýtate, čo je Božia vôľa, nevedia vám to povedať. Ako môžem plniť Božiu vôľu, keď ju nepoznám?
Ako viem, kedy ju plním a kedy nie?
Musím mať predsa jasno o svojej individuálnej životnej úlohe a o celkovom pláne aspoň do tej miery, aby som vedel, ako mám vo svojom okruhu konať. Vráťme sa teda k otázke:
Kto je človek?