Predstavme si Lásku v nás, ako prázdnu fľašu- veľkosť vašej fľaše určuje koľko lásky si dávate vy sami sebe. Keď si ju dávame mi sami v myšlienkach v činoch, ktoré pre seba robíme, každým vnemom, ktorí máme. Rozvíjame ju obiavujeme ju, cítime ju, je našou súčasťou. A máme jej dostatok tak sa stávame láskou. A, keď sme láskou tak ju túžime dávať iným. Lebo jej mame dostatok 

 Až, keď lásku dávate tak ju cítite bez davania ju necítime musí byť v pohybe. 

Pocit lásky je len v tedy, keď sa hýbe. Buď, keď si ju dávame mi sami. Alebo, keď ju dávame niekomu inému. Alebo, keď nám ju nikto dáva.

Túžime len po láske od iných ale si ju sami nedávame. A tým, že si ju nedávame mi sami ani ju nedávame iným. A čakáme ju od nikoho iného. Tak k nám ani neprichádza.

Tak koľko lásky si dávame mi sami toľko lásky mame na rozdávanie. 

Ak si ju nedávame mi sami tak ani nemáme, čo dávať iným. 

Preto ľudia, ktorí vám nedávali dostatok lásky vám ju nedávali, lebo ju sami v sebe nemali. 

Preto nemá zmyseľ viniť partnerov a rodičov. Že nám lásku nedávali, ako mohli, keď ju sami v sebe nemali.

 A my v iných nezmeníme či tu lásku majú alebo nie. To je ich voľba si dávať lásku sami.

 Keď si ju nedávajú necítime lásku.

Mi si tu lásku nedávame a naša fľaša je malá a prázdna. A čakáme, že nám ju nikto naplní. Spoliehame sa na rodičov, že nám ju dajú, ale vo veľa prípadoch neprichádza. Potom na partnerov a známych a tiež neprichádza v takom množstve akom by sme chceli. Čakáme ju od detí, ale jedného dňa tiež nepríde. Čakáme ju od domácich miláčikov, ale je len čiastočná.

To, že k nám láska prúdi ešte neznamená, že ju cítime.

Máme neobmedzený zdroj lásky. 

A tým zdrojom je Boh, Ježiš, Stvoriteľ všetkého, čo je, Vesmír, Energia každý komu a čomu verí je to jedno, ako ho voláte.

Obsahujú neobmedzeným zdrojom 

Lásky bez podmienok.

Začneme ju cítiť len v tedy, keď ju začneme dávať. Bez davania ju cítiť nebudeme.

Stávame sa láskou.

Bez nejakého rozdielu a presvedčenia. 

A to je skutočná láska bez podmienok.

 Byť láskou k sebe a k iným bez výhradne.

 Jasne, keď nemáte, čo dávať tak nedávajte? Keď nie ste láskou, ako môžete byť láskou? Keď ju nemáte vy, ako môžu ju cítiť iný z vás?

A tým, že jej máte malo tak sňou ešte aj obchodujete. 

Dám ju len niekomu kto si to zaslúži. Ten kto niečo správy. Tomu kto sa ku mne bude chovať pekne.