Skôr, ako sme sa narodili, v tomto fyzickom tele, tak už existovala celá spoločnosť rozprávačov. 

Príbeh pokračoval a s ich slov sme sa dozvedeli, ako si máme vytvoriť svoj vlastný život. Rozprávači, ktorí sú tu pred nami, nás učia, ako byť človekom. Najprv nám povedia, čo sme - chlapec alebo dievča, potom nám hovoria, kto sme a, kým by sme mali či nemali byť. Učia nás, ako byť ženou alebo, ako byť mužom. Hovoria, ako byť správnou ženou, slušnou ženou, silným mužom, statočným mužom. Dajú nám mená, identitu a povedia, akú rolu hráme v ich príbehu. Pripravia nás na život v ľudskej džungli, naučia nás medzi sebou súťažiť, ovládať jeden druhého, presadzovať svoju vôľu, bojovať proti ľuďom, ako sme my sami.

 Tomu, čo rozprávači hovorili, sme samozrejme verili. 

Prečo by sme im nemali veriť? Napĺňali nás poznaním a my sme to poznanie využívali na napodobnovanie ich štýlu a vytváranie vlastného podobného umenia. Nevedeli sme sa dočkať, keď dospejeme a budeme mať svoj vlastný názor. Nezáležalo nám, akým svojím názorom sme chceli len predviesť a brániť ho pred všetkým pokrytectvom.

V detstve sme svedkami vzájomného správania ľudí a toto sa pre nás stáva normálnym. 
Vytvárame postavu,, (Vás, vaše meno....)" a je to len obraz, ktorý je založený na tom, čo sme sa rozhodli o sebe uveriť. Svoj obraz prenášame na ďalších ľudí v spoločnosti a ďalší ľudia tento náš obraz vnímajú, upravujú a reagujú naň v súlade so svojimi príbehmi.
Ale my si nevytvárame len obraz nás samých a keďže ide o náš príbeh,vytvárame si obraz aj pre každú vedľajšiu postavu žijúcu v našom príbehu. Vedľajšie postavy vychádzajú zo skutočne existujúcich ľudí, ale všetko, čo o nich veríme, je príbeh, ktorí sme si vytvorili mi sami. Vytvárame si postavu svojej matky, otca, postavy všetkých svojich sestier a bratov, priateľov a milých, dokonca aj postavu svojho psa a mačky. Vždy, keď niekoho spoznáme, hneď ho hodnotíme. Vytvárame si súdy o človeku, ktoré sa zakladajú na celom poznaní našej mysle. Takto si v pamäti udržiavame ich obraz. V mojom príbehu ste vedľajšou postavou, ktorú som si vytvoril a vzájomne na seba pôsobíme. Vy mne oznamujete, čo chcete, aby som o vás veril a ja si to upravujem podľa toho, čomu verím ja. Teraz som si istý, že ste takí, za akých vás pokladám.

Vídavame naše staršie sestry a bratov, naše tety a ujov, našich rodičov a susedov v romantických vzťahoch. Trpia, ale veria, že milujú. Vidíme ich hádať sa a nevieme sa dočkať, kým vyrastieme a budeme robiť to isté. Naša detská mentalita hovorí: 

Všetky drámy, ktoré zažívame vo vzťahoch, sú dôsledkom toho, že, ako nevinne deti sme svedkami mnohých lží a používame ich na vytváranie vlastných príbehov. 

Všetko je o nás. Je jasné, že to tak musí byť, lebo sme centrom svojho vnímania a príbeh sa odohráva z nášho uhla pohľadu.

 Hlavná postava nášho príbehu sa opiera o niekoho, kto skutočne existuje - a to je pravda.

Vytvárame postavu,, (Vás, vaše meno....)" a je to len obraz, ktorý je založený na tom, čo sme sa rozhodli o sebe uveriť. Svoj obraz prenášame na ďalších ľudí v spoločnosti a ďalší ľudia tento náš obraz vnímajú, upravujú a reagujú naň v súlade so svojimi príbehmi.

Ale my si nevytvárame len obraz nás samých a keďže ide o náš príbeh vytvárame si obraz aj pre každú vedľajšiu postavu žijúcu v našom príbehu. 

Vedľajšie postavy vychádzajú zo skutočne existujúcich ľudí, ale všetko, čo o nich veríme, je príbeh, ktorí sme si vytvorili mi sami. Vytvárame si postavu svojej matky, otca, postavy všetkých svojich sestier a bratov, priateľov a milých, dokonca aj postavu svojho psa a mačky. Vždy, keď niekoho spoznáme hneď ho hodnotíme. Vytvárame si súdy o človeku, ktoré sa zakladajú na celom poznaní našej mysle. Takto si v pamäti udržiavame ich obraz. V mojom príbehu ste vedľajšou postavou, ktorú som si vytvoril a vzájomne na seba pôsobíme. Vy mne oznamujete, čo chcete, aby som o vás veril a ja si to upravujem podľa toho, čomu verím ja. Teraz som si istý, že ste takí, za akých vás pokladám.
Pokračovanie...