Zápasiť s prítomným okamihom, hrať sa s ním, prípadne si ho zamilovať.

Nepotrebujeme čakať na to, že zajtra sa to zmení, žiť len pre to, že to či ono v budúcnosti dosiahneme. Dnes je to tak, dnes sme radi, že to ešte nemáme, lebo... . Niekedy sme si len zamilovali predstavu niečoho, ale už keď to začneme robiť, zistíme, že nás to vlastne nenapĺňa. Určite si ale nájdime to, čo nás robí naozaj šťastnými a venujme tomu aspoň hodinu denne.

Žiť s otvoreným srdcom, hoci to bolí.

 Keď sa vďaka bolesti uzavrieme do seba, popierame tým svoju pravú mužskú podstatu. Pravý muž cíti a koná slobodne i uprostred veľkej bolesti..., hoci je zraňovaný. Je lepšie žiť s boľavým srdcom (a zachovať si pritom prirodzenosť a láskyplnosť) než s uzavretým srdcom.

Prestať žiť očakávania iných.

Zbavme sa toho, čo iní vytvorili v našej hlave. Mohlo to byť krásne i nepríjemné, ale nie je to naše. Venujme sa tomu, čomu sme sa vyhýbali najmä kvôli iným ľuďom, často kvôli rodičovi (odpútať sa od tichých očakávaní, ktoré sa v nás usídlili vo vlastnom postoji k sebe samému - obmedzujúce, zväzujúce, naháňajúce strach, znižujúce sebavedomie). Nenecháme sa presvedčiť kvôli tomu, aby sme plnili očakávania či priania iných. Iní možno skúšajú naše hranice a našu silu a ani o tom nevieme.

Byť si vedomý svojich obmedzení a hraníc.

Reálne zhodnocujeme svoje schopnosti a nepredstierame, že nemáme žiadne slabé miesta. Dôležité je rozlišovať medzi svojimi skutočnými hranicami a bojovnosťou, strachom, lenivosťou či neúprimnosťou k sebe samým.

Muž by mal vidieť ďalej než len samého seba a usilovať sa o najhlbšie poznanie seba i chvíľ, do ktorých vstupuje.

Potrebujeme sa zbaviť sklonu obmedzovať svoju pozornosť na každodenné udalosti, činnosti a úlohy. Určiť si priority a usilovať sa aj o vyššie ciele (premýšľať nad tým, kto naozaj sme a kam smerujeme). Potrebujeme nezradiť svoje najhlbšie poznanie a intuíciu len kvôli tomu, aby sme sa prispôsobili. Naším cieľom je nestať sa tuctovým, povrchným, falošným, pokryteckým a nestálym.

Nezredukovať zmysel života iba na konkrétny vzťah.

Pretože my muži často nevieme, aké je naše poslanie, prijímanie a plníme poslania iných ľudí (najčastejšie byť zabezpečený, mať partnera a deti). Neplňme poslania iných, ale čakajme na to, kým nebudeme pevne presvedčení o vlastnom poslaní. Čím viac sa ono bude líšiť od poslania iných, tým bude autentickejšie. Iba naplnený muž dokáže byť v partnerskom vzťahu skutočne prítomný, pozorný a vášnivý.

Prekročiť svoje hranice strachu a pohodlia vždy o krôčik.

Lenivý muž začne stagnovať v bezpečnej a pohodlnej zóne. Ak sa vydá príliš ďaleko za svoje hranice, svoje skúsenosti nebude vedieť spracovať, zbytočne sa vystaví nadmernému tlaku. Väčšina z nás má veľmi úzke nastavenie hraníc, chýba nám odvaha a zdravá sebaistota. Iba ak o sebe prestaneme pochybovať, nebudeme sa rozhodovať len pre ľahšie cesty. Ak sa strach nestane naším pomenovaným spoločníkom, ostane prekážkou a naďalej budeme pohodlní, agresívni, cúvajúci, príliš opatrní, plánujúci alebo akční, ale nevšímaví.

Naučiť sa pracovať s kritikou tak, aby neranila.

Miera schopnosti muža prijať kritiku od iného muža je priamo úmerná jeho schopnosti prijímať mužskú energiu. Pokiaľ nemá k mužskej energii (alebo k svojmu otcovi) pozitívny vzťah, zachová sa ženským spôsobom, bude urazený, bude sa brániť namiesto toho, aby použil kritiku mužov vo svoj prospech. Od iných mužov vyžadujeme podporu, ale odmietame výzvy. Otcovská energia je sila láskyplnej konfrontácie a vedenia. Bez nej a bez takýchto priateľov bude naše smerovanie v živote nekontrolovateľné a budeme nerozhodní.

Ak je muž k sebe nekonečne úprimný, potom vycíti, či potrebuje zmeniť svoj život a nezastaví ho nič (čiastkové neúspechy ani sklamanie).

Nikdy sa nevyhovárajme - to nás zbytočne oslabuje, mätie a brzdí v raste. Našu rezignáciu a slabosť vycítia tí, ktorí nám veria a potrebujú nás vidieť silných, sklameme ich a stratíme ich dôveru, pohľad na nás ako na vodcu, oporu a vzor. Prečo? Lebo od tej chvíle začneme kázať jedno, a robiť iné. Predovšetkým ale stratíme vlastnú identitu - pevnú pôdu pod nohami.

Muž nestrieda, neduplikuje, nezraňuje, nevyužíva pre seba, ale starostlivo vyberá.

Menej vyspelý muž chce, aby bolo po jeho alebo trucuje ako malý. Muž v procese rastu sa často mierni, skúša, ako naň reagujú ostatní, hrá sa na dobrého chlapca, ak mu to teraz takto vyhovuje. Zrelý muž sa neuspokojí s ničím iným ako s najplnším prejavom lásky, akého sú on aj jeho partnerka schopní. Vyžaduje autenticitu a humor.

Muž neustále hľadá slobodu, možnosť sebavyjadrenia a uvoľnenia napätia.

Nedeje sa to iba pri orgazme. Svedčia o tom rituálne hry uvoľňovania napätia, smerujúce k zážitku slobody, dokazovania si svojej sily a schopností. Cieľom je dostať sa cez nebezpečenstvo a útrapy k víťazstvu a slobode. Obmedzujeme zdroje uvoľňovania napätia na sex a omamné látky, a to nás v každom smere postupne ničí. Muž má kontrolu nad samým sebou bez toho, aby utekal od zla alebo niečo v sebe potláčal. Dokáže "učesať" svoju žiadostivosť. Nenechá sa ovplyvniť ani zmiasť tým, čo otupuje myseľ, oslabuje úsudok, vzďaľuje od pravdy. Disponuje pravým poznaním a vie, čo ho šťastným nerobí, hoci je to lákavé. Muž nerieši bolesť jej zahalením do rozkoše. Naša nezrelosť totiž nezabúda a vždy sa nám vráti.

Nepriznanie si svojich najtemnejších stránok a túžob znamená uzavrieť sa do svojho strachu a vo svojom falošnom JA.

Nestačí byť úprimný len pred samým sebou, a kým sa nezbavíme svojho strachu a hanby, nedokážeme byť úprimní pred ostatnými. Nemáme si zamilovať sebeckosť (aby sme mohli žiť naďalej pohodlne a nebolo nám ublížené), dvojtvárnosť a špinavé hry s ostatnými. Strach a hanba nie sú ospravedlnením zrelého muža. Jeho tromfom je úprimnosť. Pokiaľ to tak nie je, škodí len sám sebe. Čím dlhšie udržujeme falošný obraz o sebe samom a lži nažive, tým hlbšie sa ponárame do bahnitého kalu. Utopíme sa v ňom vtedy, ak milujeme svojich tajných "démonov" a nechceme na tom nič meniť.

Muž je nebojácny, ale neohrozuje seba i iných nízkym odhadom reálneho rizika, mylnou predstavou o tom, že ich vždy dokáže uchrániť.

Nie vždy sme pánmi situácie a nie vždy máme 100%-ne správny odhad.

Vedieť odpustiť, veriť, nechať ísť, nehromadiť v sebe negatívnu energiu a pocity krivdy.

Zrelý muž sa nebojí byť sám so svojimi myšlienkami, pracovať s krivdou a siahať po odpustení. Nebojí sa byť sám ani fyzicky. Verí sebe, verí iným ľuďom, a predsa ich necháva ísť, ak odísť chcú.

Pravý muž prostredníctvom sexu umocňuje lásku.

Pravý chlap sa pre ejakuláciu vedome a dobrovoľne rozhodne a nenechá sa nikým a ničím ovplyvniť. Toto nie je možné zvládnuť bez tréningu svalov a pevnej vôle. Ak to zvládne pri ejakulácii, zvládne to už vo všetkých ostatných oblastiach (pri ktorých pocíti silný tlak a túžbu po oslobodení) svojho života a nikdy sa mu nestane, aby bol niekým manipulovaný, aby musel meniť seba, svoje zásady a rozhodnutia. Možno preto tak muži túžia zbaviť sa včasnej ejakulácie. Domnievajú sa, že strácajú pevnú pôdu pod nohami (neobstoja v iných skúškach), rešpekt a dôveru iných a celkovú schopnosť ovládať sa. Ak neprekonáme prekážky a nevydáme sa správnym smerom, urobí to za nás naša partnerka. Čím menej kráčame cestou muža a žijeme podľa pravdy, o to viac sa do toho pustí naša partnerka - prevezme na seba mužskú energiu a stretneme sa v nej ako dvaja barani.