Konflikt medzi dobrom a zlom.

Skutočný konflikt v našej mysli je medzi pravdou a tým, čo pravdou nie je, medzi pravdou a klamstvami.

Ale ak si tam dáme "ale".....- Svetový názor na krásu modelky verzus my, " tak si poviete to určite nie som pekná."

- Nepáči sa mi akú mám tvár, porovnávam sa s niekým.

- Nemám peknú postavu. A hlavne ženy vy by ste mohli pokračovať donekonečna...

Čo to znamená v praxi, že všetky ženy bez rozdielu veku, postavenia, skúseností, výzoru postavy, ste krásne a jedinečné, úžasné také aké ste. A žiadne "ale".. tam nie je.

Tých klamlivých myšlienok, presvedčení, názorov, nad ktorými dennodenne premýšľame, je veľa.

Preto je potrebné ich pomaličky, jednu po druhej analyzovať, čo nám v skutočnosti naša myseľ hovorí, či klamstvo alebo pravdu.

Všetko trápenie, ktoré prežívame vo svojom osobnom živote, je výsledkom toho, že veríme klamstvám. Hlavne o sebe. Prvým klamstvom, ktorému veríme je, že nie sme dosť dobrí, že nie sme dokonalí. 

To veľké klamstvo však je, že nie si dokonalý, že nikto nie je dokonalý. A tak začínaš hľadať obraz dokonalosti, ktorému sa nikdy nemôžeš priblížiť. Tak ešte raz máte veľkú príležitosť, niečo také jednoduché, ako uvedomiť si, že všetko utrpenie v našom živote, všetky tie drámy spôsobili to, že sme verili klamstvám. Všetko, čo sme sa v škole naučili, všetko, čo v živote vieme, sú iba vedomosti. Ako môžete vedieť či to, čo sme sa naučili, je pravda alebo nie? Ako môžeme vedieť či je pravda to, čomu veríme o sebe? 

Niekto by povedal pravdu o sebe, ktorú samozrejme poznám. Žijem so sebou každý deň. Viem kto som. 

Pravdou je, že ani netušíme, aký vlastne sme. Vieme akí nie sme.

 To akí nie sme cvičíme tak dlho, že naozaj veríme tomu, že náš obraz je rovnaký ako váš. Ale tento obraz o sebe samom už cvičili aj naši rodičia ešte pred nami a my sme ho prevzali, ako svoj a uverili sme mu tiež, ako ony a, ako vedšina z nás je to kolektívne klamstvo. 

Svoju vieru ste vložili do všetkých tých klamstiev, ktorým o sebe veríme. Je to príbeh, ale nie je to pravda. 

Viera je v ľuďoch mocnou silou. Keď svoju vieru vložíme do klamstiev, stáva sa pre nás to klamstvo pravdou.

 Keď veríme, že nie sme dosť dobrí, potom sa tak stane - nie sme dosť dobrí. 

Keď veríme, že zlyháme, tak aj zlyháme, pretože taká je sila a kúzlo našej viery.

Ľudia dokážu vnímať pravdu s našimi pocitmi, keď sa však pokúšame pravdu opísať, dokážeme vyrozprávať iba príbeh, ktorí svojím slovom deformujeme. Príbeh je možno pravdivý pre nás, neznamená to však, že je pravdivý aj pre niekoho iného. 

Všetci ľudia sú rozprávači s jedným vlastným názorom. 

A s jednou vlastnou pravdou

Keď toto pochopíme, už viac nepociťujeme potrebu vnucovať svoj príbeh iným alebo brániť to, čomu veríme. Namiesto toho nás všetkých vidíme, ako umelcov s právom tvoriť svoje vlastné umenie.

Ako malé deti sme úplne autentickí. Nikdy nepredstierame, že sme takí, akí nie sme. Máme sklon hrať sa, objavovať, žiť v prítomnej chvíli, tešiť sa zo života. Nikto nás to neučí, takí sa rodíme. Taká je naša práva povaha predtým, ako sa naučíme hovoriť. Keď je ľudská myseľ dostatočne zrelá na abstraktné pojmy, učíme sa všetko posudzovať, čo je správne alebo nesprávne, dobré, alebo zlé, krásne či škaredé. 

Vytvárame si príbeh o tom, akí by sme mali byť, vkladáme do príbehu svoju vieru a príbeh sa pre nás stáva pravdou.

Za všetkými odkazmi, ktoré počúvame ako deti, sú niekdy nevyslovené tiché posolstvá, ale my im rozumieme: Byť sám sebou nie je v poriadku. Nie som dosť dobrý. Vo chvíli, keď s tým súhlasíme, prestávame byť sami sebou a začíname predstierať, že sme takí akí nie sme, len, aby sme urobili radosť iným ľuďom, len, aby sme zapadli do obrazu, ktorí si pre nás vytvárajú na základe svojho príbehu.

Nikdy nemôžete byť niečím, čím nie ste. Môžete byť iba sami sebou, a to je všetko. 

A sebou ste práve teraz a nestojí vás to nijakú námahu. Ľudia sa rodia v pravde, ale vyrastáme vo viere v klamstvá. Jedna z najväčších klamstiev príbehu ľudstva je klamstvo o našej nedokonalosti. Je to len príbeh, ale my mu veríme a používame ho na to, aby sme sa posudzovali, aby sme sa trestali a, aby sme ospravedlňovali svoje chyby. Všetko, čo Boh stvoril, je dokonalé. Keď svoju dokonalosť nevidíme, je to, preto, že sa naša pozornosť zameriava na náš príbeh. Vidieť pravdu nám bránia klamstvá v našom príbehu. Keď sme si však toho vedomí, môžeme príbeh zmeniť a vrátiť sa k pravde.
Pokračovanie....