Nenávisť k rodičom

04.07.2021

Nemám rád, čo mi robili rodičia v dectve. Nenávidím ich za to, ako sa ku mne správali. Nesúhlasím, ako má vychovávali. Vychovávali ma zle. Nedávali mi lásku a uznanie podporu. Bili ma, kričali, v kuse ma kritizovali, necítil som sa milovaný, bol som odstrčeny. Moje dectvo nebolo pekne.

Našli ste sa v tom to znamená, že vás trápi vaša minulosť a dectvo. To znamená, že nemáte vyriešenú minulosť.

A to, že nemáte vyriešenú minulosť a vám niečo vadí z vašej minulosti tak vám to bráni žiť život v prítomnosti plnohodnotné.

Možno sa čudujete prečo sa vám v živote v niektorých oblastiach nedarí je to práve kvôli tomu.
Ako, keby vám niečo bránilo ísť vpred. Ako, keby vás držala minulosť a nedovolí vám plnohodnotné žiť prítomnosť.

Je to, preto, lebo ešte v živote držíte okovy minulosti nepustia vás do vtedy pokiaľ ich nevyriešite.

Preto je najdôležitejšie pre každého človeka na tomto svete mať vyriešených vzťach s rodičmi či ešte žijú alebo nie.

To, ako sa na nich pozeráme a vnímame ich je to, ako sa pozeráme sami na seba. Však sú našimi stvoriteľmi, našou krvou, genetickou, z nich sme mi. A ony sú nami.

Tak, keď nevieme odpustiť rodičom je to ako, keby sme nevedeli odpustiť sebe. Keď nám niečo vadí na nich je to ako, keby nám niečo vadilo na sebe. Keď ich vinnime za niečo je to ako, keby sme vinili seba. Keď sa n nich hneváme je to ako, keby sme sa hnevali na seba.

Neviriesena minulosť a hlavne minulosť s rodičmi je ako, keby kovová guľa pri viazaná na našej nohe, ktorá nám nedovoľuje sa v živote posunúť vpred.

Môže sa stať, že si stále neviete nájsť toho pravého a vstupujete do vzťahov, ktoré vždy skončia tragicky. Nemusí sa vám dariť v projektoch, ktoré plánujete. Môžete mať problém nájsť úžasnú prácu alebo mať nedostatok hojnosti v živote.
Nemusíte si vedieť nájsť šťastie v živote.
Ak vnímate, že sa vám nedarí ako, keby vás niečo nechcelo pustiť žiť lepší život, ako žijete. Tak je načase si vyriešiť vzťahy s rodičmi.

Na začiatok je potrebné odpustiť vedieť, že odpustenie nie je kvôli nim, ale to odpustenie dávate sebe, aby ste už to nikdy nemuseli mať vo svojom živote.

Pochopiť, že čokoľvek dnes robíte tak to robíte najlepšie, ako viete. A všetko, čo ste robili v minulosti ste robili najlepšie, ako ste vedeli, a preto nieje dôvod sa za, čo v živote viniť.

A ony vždy robili všetko najlepšie, ako vedeli, a preto ich nemáte začo viniť zas vy.

Ak sa na nich hneváte ten hnev, ktorí vytvárate si myslíte, že v nich niečo zmení. Jedine komu škodí to ste vy a vám v ničom nepomáha.
Pustenim všetkého z minulosti z vašich myšlienok sa môžete oslobodiť pre prítomnosť. Ktorú môžte žiť tu a teraz.

Keď dovolíte slobodne odísť negatívnym myšlienkam vo vašej hlave, ktoré tam držíte už niekoľko rokov. Uvoľní sa priestor novým, ktoré vám zmenia život k lepšiemu.

Už nebuďte odetami minulosti, kde ešte zvaľujete svoju zodpovednosť ako dospelý na niekoho iného.

Chápem, keď ste boli deťmi tak ste potrebovali, aby vás niekto chytil za ruku a povedal zvládneš to, si úžasný atď.

Ale už ste dospelí jediný kto vás môže chytiť za ruku a povedať poď zvládneš to odpustí, ži svoj život a nie životy svojich rodičov z minulosti.

Lebo keď robíte v živote niečo podľa niekoho presvedčení, názorov, myšlienok tak nežijeme potom svoj život ale ich.

Už ste dospelý a preto sa potrebujete chytiť za ruku vy sami.

Lebo len vy ste strojcami svojho života.

Len vy môžete nechať minulosť minulosťou a žiť prítomnosť, ktorú chcete. Len vy môžete odtrhnúť pustiť tie zlé myšlienky na dectvo a rodičov. Nie kvôli im, ale kvôli sebe.

Vždy keď citite hnev, nenávisť, odpor, a z niečím nie ste spokojný vždy to púšťate zo svojho života nie kvôli ostatným ale hlavne kvôli sebe.

Dovoľte si to pustiť z hlavy a odpustiť dovoľte si dať konečne tu slobodu sami sebe.

Dovoľte si dať lásku.

Že sa už nechcem trápiť, už nechcem mať také myšlienky na minulosť a rodičov.

Už sa rozhodujem žiť plnohodnotný život v láske a v pokoji

A to je vaše nové rozhodnutie.

Pozrime sa na to inak. Rodičia sa nejako zachovali v minulosti vás to po rokoch stále trápi aký sú.

Koho to trápi? Vás ich nie.

Kto sa trápi? No vy sami seba.

Kto ma negatívne myšlienky? Len vy.

Kto nevie odpustiť? No len vy.

Kto dáva malo lásky? No vy.

Komu? Len sebe.

Komu to bráni žiť plnohodnotný život? No len vám.

Kto môže mať z toho choroby? Len vy.

Hneváte sa na nich a jediný kto z toho má problémy ste len vy sami.

Príklad. Mam kamošku, ktorá nevie odpustiť svojej mamine za to, že ju celé dectvo nerešpektuje, ponižuje, nedávala jej lásku, uznanie, podporu. Cítila, že si viacej cení jej bratov ako ju. Ako 30 ročná slobodná matka dieťaťa sa na ešte po tých rokoch hnevá a vinní ju za to do dnes.

V pracovnom svete sa jej nedarí. Nevie si nájsť prácu. V partnerstve prechádza z jedného sklamania do druhého. Ma málo priateľov. Problémy s bývaním atď.

To všetko z neodpustenia z pocitu viny, nenávisti, je v role obetí všetci mi chcú ublížiť. Cíti sa menej cenná, nehodnotna, sama bez lásky podpory a uznania.

Je to ako, keby stále vkladala zodpovednosť za svoj život tomu, ako sa ku nej chovala matka. Neuvedomuje si, že je už dospelá a nie je malé dieťa, ktoré potrebuje chytiť za ruku od maminy, aby jej dala uznanie, podporu a lásku. A, že si to už všetko potrebuje dať sama. Tým, že ju vinní a chce, aby bola mamina iná. Nevidí, že chybu nemá hľadať v mamine, ale v sebe vo svojom neodpusteni. Lebo mamina ju len prišla učiť všetkým veciam, ktoré jej zrkadli ako zle. Pocitom viny sa dostáva do role obete mne bolo ublizene to ja som chudáčik. A tým má problém si zastať samu seba vnímať svoju seba hodnotu. Tým, že je obeťou v živote tak si, preto, ako obeť priťahuje tyranov a agresorov vo vzťahoch. Pocit obete sa dotýka aj finančnej stránky byť obeťou sociálneho systému. Odkázaná na niekoho iného. Kde ju to tiež učí zodpovednosti za seba a svoj život.

Žijeme v dobe, kde skoro 50% populácie má neviriesenych problém s rodičmi a so svojou minulosťou.

A bráni im to v plnohodnotnom živote, ktorí by mohli mať. Ja viem, že veľa ľudí si povie asi to tak v mojom živote musí byť. Myslia si, že to ani lepšie nemôže byť a nepýtajú sa sami seba, kde sa stala chyba prečo sa mi v živote nedarí to, čo chcem. Zmierili sa v živote s tým, že majú smolu a niektoré veci nemajú nárok. Povedia si taký je život.

Sami sa zdávajú svojej zodpovednosti za svoj život, ktorí majú.

A, preto vedšina ľudí musí bojovať celý život potom ich život je boj a nič nemajú len tak. Ako by mohli, keď vlastne neveria na zázraky. Ako by mohli mať potom nejaký zázrak, keď ani na ne neveria a, ani neveria, že by sa mohli mať lepšie, ako sa majú.

A, preto, aby sa nejaké zázraky v našich životoch mohli diať. Aby sme mohli žiť život plnej lásky, pokoja a šťastia. Aby nás život plynul tak, ako má. Aby sme sa mohli odovzdať plnohodnotnému životu a sa nám aj v ňom darilo potrebujeme pochopiť ako to všetko nemáme.

Je to, preto, lebo nám v tom niečo bráni z našej minulosti a začína to zo vzťahom k našim rodičom.

Je to najdôležitejším krokom mať úžasný život. Bez toho to nepôjde. Bez toho sa nám v živote nemôže dariť tak, ako by sa malo dariť.