Odpustiť Neveru 3.-9.
Niektorý z nás si už v živote neverou prešli možno niektorých to ešte čaká, ale, čo je to vlastne nevera?
Je to to, keď sa niekto s niekým vyspí? Alebo len to, že niekto na niekoho iného myslí? Alebo, že sa s niekým stretáva a nemá pomer? Alebo, že si s niekým píše?
Pozrime sa na neveru bližšie. Za neveru by sa malo všeobecne považovať všetko, čo sa tají.
Všetko, čo sa tají pred partnerom,, je nevera,,
Pravdivosť vo vsťahu robí,, dôvera,,
A ak je tá dôvera porušovaná nejakým spôsobom je to vlastne spreneverenie sa v dôvere k tomu partnerovi.
V tomto prípade nevera nie len vyspatie sa s niekym je to, aj, keď niekto myslí na niekoho pri sexe, obede a ten partner o tom nevie.
To všetko súvisí s komunikáciou z nedostatku zdieľania si pravdy medzi sebou. Je to tým, že nevieme žiť v pravde, sú také tri spôsoby žitia v pravde:
Či dokáže človek žiť v pravde sám k sebe.
Či dokáže priať všetky aspekty samého seba aký je. Žiť v pravde znamená pripustiť taký aký som so všetkým pozitívami a aj so všetkými negativita mi, ktoré v živote mame. Určite vnímate, že toto v našom živote nie je ľahké. Na kurzoch chcem od ľudí nech si napíšu svoje negatívne veci a pre ľudí to robí veľký problém, priznať si, stotožniť sa stým, aký vskutočnosti sme a naučiť sa to v živote priať. Napísať to, vysloviť to je niekedy veľmi ťažké.
Či dokáže človek žiť v pravde sám k sebe a k pravde k partnerovi
No a stále je to nednoduchšie žiť v pravde k sebe ako k partnerovi alebo druhému človeku, lebo tam už prichádzajú ďalšie obavy, ďalšie strachy z nasledkou.
Či dokáže človek žiť v pravde sám k sebe a k pravde k partnerovi a ešte aj celému svetu.
A, kde je ešte žiť v pravde k celému svetu to asi nikto z nás na 100% nevie. Stačí sa pozrieť na stovky nezmyselných internetových prezývok a profilov,bez fotiek a bez posisu o sebe kde krásne vydno, že nie sme k sebe otvorený a pravdivý. Tak žiť v pravde nie ľahká vec.
A potom, keď človek má nejaké svoje priania alebo potreby a nemusia byť ani zle, alebo špatné niekedy neškodné potreby a cez to potom v tom vsťahu tá komunikácia je taká, že si jeden z partnerov netrúfne alebo má strach povedať otvorené čo chce a radšej to robí za chrbtom toho druhého, robí to tajné.
A potom už je to nevera...
Príklad:
Manželka bude hovoriť s rodičmi o niečom, čo by sa partnerovi nepáčilo, ona o tom vie a aj tak im to hovorí.
My si potrebujeme uvedomiť, že nevera nie je len sa s niekým vyspať sa.
Aj keď prikladáme neveru vo vedšine tomuto činu.
Ale je keď niekomu hovoríme to, čo partnerovi nie, klebetné kamošky..
Ak dávame obiatia a dotyky iným a nie svojmu partnerovi deti, zvieratá, kamošky atď..
Ak venujeme čas a energiu niekomu vjac ako partnerovi..
Ak pre niekoho niečo robíme viac ako pre partnera...
Ak niekoho uspokojujeme viac ako partnera..
Zamyslime sa..
Či toto už nie je nevera?
Čo vám ubližuje viacej ťa fyzická nevera, že s niekým spí?
Alebo, že s nikým nespi ale mysľou po nej túži s ňou byť ?
Ale pri tom žije s vami. Ale mysľou a srdcom je niekde inde.
Nevera najviac súvisí s pocitom alebo dojmom, že toho druhého musíme vlastniť.
Povädzme si to na rovinu každá žena a každý chlap, ktorý niekoho vníma ako neverného.
Chce ho vlastniť
Aj svadobný príkaz hovorí, že si beriete tohoto prítomného a je váš od dnes. Alebo len tak chodíme spolu a mame pocit, že máme na toho druhého právo. Vedieť, čo robí, s kým robí, prečo, kde je atď..
A máme zrazu pocit, že ten človek sa musí chovať, ako chcem ja podľa mojich pravidiel a názorov podľa mojej predstavy, ako si ja predstavujem vsťah.
Tento pocit vlastnenia súvisí s našou seba hodnotou,seba úctou a s našou seba láskou.
Lebo od malička sme hodnotení podľa toho, čo máme. Spomeňte si na detstvo mali sme novú hračku a zrazu sme u ostatných deti vystúpili na cene. Cítili sme sa dôležitejší. A tak celý život sme vo svete hodnotení tým, čo vlastníme a mame tým sme cennejší a tým si dokazujeme svoju akože hodnotu svoju nedostatočnú seba lásku a seba hodnotu.
Partner je vašou hračkou v dospelosti..
Aj tým, že si doplníme partnera do nášho života a chceme od neho aby on nám doplňoval to, čo nám chyba.
Ale partner nevypĺňa vaše prázdne miesta v živote to, že niečo nemáte, nevlastníte, neviete, neovládate on nie je potrebný vám to naplniť ale ak od neho niečo vyžadujete už ste s ním pre niečo ale prosím vás láskou to nenazývajte..
Ďalšia otázka na zamyslenie...
Žijem s partnerom v presvedčení, že od neho v živote niečo potrebujem?
Alebo...
S nim žijem, preto, lebo mi je sním dobre, lebo ho milujem takého aký je a chcem ho podporovať v tom, čo chce on sám.
A nie je to o tom, či mu niečo dovolím, budem ho do niečoho tlačiť alebo ho budem v niečom obmedzovať.
Ale budem šťastný z toho, že on ide svojou vlastnou cestou on si plní svoje túžby a ide tam, kde chce byť on sám.
Napríklad aj u iného partnera..
To je LÁSKA BEZ PODMIENOK..