Pravda o vzťahoch

29.04.2021

Ak chcete mať kvalitné a plnohodnotné vzťahy.

Zabudnite všetko, čo ste do teraz o vzťahoch vedeli.

- Naše vstahy sú také aký vzťah mame mi sami k sebe

- vzťahy sú odrazom nás samých

- Ak sa nám niečo nepáči, vnímame vo vzťahu negativitu, odpor, nenávisť, všetko negatívne sú to len zrkadlá našich neviriešených vlastnosti a cnosti.

- Každý vzťah s človekom nás má niečo učiť, a to byť lepšími, ako sme len, preto nám do života chodia ľudia. Iné dôvody nie sú.

- Vzťach s človekom nie je na to, aby uspokojoval naše potreby, tie si potrebujeme uspokojovať mi sami. Sami sa potrebujeme naučiť zodpovednosti za svoj život. Preto všetko, čo očakávame od vzťahov, ako láska, šťastie, pokoj, spokojný život si potrebujeme dať najprv mi sami až potom to dostaneme aj od niekoho iného.

- Preto vo vzťahoch platí pravidlo vzťahy nám dajú a naplnia len to, čo si mi sami dovolíme dať.

- Očakávanie niečoho vo vzťahoch vedie k deštrukcii vzťahu. To je jediný dôvod prečo 99% vstahov na tomto svete skončí. Bohužiaľ, ale je to len, preto, lebo sme uverili presvedčeniu, ktoré nám je vstepovane od mala, z výchovy, filmov, názorov.

Uverili sme tomu, že vzťach - to znamená nejaký človek nás má naplniť, uspokojiť, urobiť šťastnými, spokojnými, on nám má dávať lásku, uznanie, porozumenie, má nám pomáhať, zabávať nás, uspokojovať nás, vypĺňať čas, atď...

To znamenať, že veríme, že niekto má prísť do nášho života, aby ho zmenil a zlepšil.

Preto vzťah vnímame ako očakávanie zmeny nášho života.

A prečo čakáme, že to správy niekto iný?Prečo si to nedáme mi sami? Prečo si nedáme lásku, spokojnosť a všetky tie veci najprv mi sami, ale čakáme to, že nám to niekto dá?

Čo sa reálne deje ľudia si šťastie a lásku nedávajú, nepracujú sami na sebe, aby boli šťastní. A hľadajú partnera, ktorý im to dá. Nudia sa vo svojich životoch a hľadajú naplnenie svojho života. Ale on je taký istý, ako ony tiež hľadá niekoho kto mu to všetko dá. Tak vlastne čakajú navzájom od seba niečo, čo si sami sebe nevedia dať. Potom sú vo vzťahu a jeden od druhého stále očakávajú, že sa navzájom budú robiť šťastnými. A tým sa stávajú na sebe závislí, a to nazývame zaľúbenosťou a láskou. A, keď si to prestanú dávať tak vzniká utrpenie a nenávisť a koniec vzťahu. A takto sa to opakuje vo všetkých vzťahoch dookola a dookola. Potom hľadáme iné vzťahy a tam je to rovnaké a potom zas iné vzťahy a tam je to rovnaké tiež. Až do doby, keď neveríme nikomu a ničomu. A to len, preto, lebo...

Celú tú dobu zodpovednosť za nás život vkladáme do vzťahu a partnera.

Inak povedané všetky naše stroskotane vzťahy, všetko, čo sa nám nepáči na manželovi a partnerovi, všetko, čo vidíme, ako negatívne a zle denno denne v našich vzťahoch je len, preto, lebo sme ešte nedospeli neprevzali sme za svoj život plnú zodpovednosť.

Lebo ak by sme ju prevzali od vzťahu by sme nečakali nič.

Zodpovednosť za svoj život znamená, že to, čo chcem a túžim, že mi niekto dá si naplním najprv sám.
Najviac vzťahy hľadajú ľudia, ktorí majú tie najhoršie životy a sú najviac nespokojný sami so sebou a zo svojim životom. A to sú skoro všetci...

Česť výnimkám a tých výnimiek je malo možno vo svojom okolí ani jednu nepoznáte.

Sú to ľudia, ktorí sú spokojný zo svojim životom. Nespoliehajú sa na nikoho štát, rodičov iných ľudí. Žijú život bez istôt. Lebo jediná istota je len tá, ktorú si v živote dajú ony sami. Učia sa objavovať lásku v sebe dávajú si ju a dávajú ju aj iným. Robia len to v živote, čo ich napĺňa a vidia v tom zmysel. A, keď robíte každý deň to, čo vás napĺňa. Tak ste potom stále šťastný.

A vedšinou takýto ľudia nemajú vzťach len s jedným človekom, ale s všetkými, lebo lásku dávajú všetkým rovnako.

A hneď vidia na ľuďoch, že ich túžba po láske a vzťahu je založená na očakávaní a manipulácie a do takého vzťahu nepôjdu, lebo nie je ľahké nájsť to 1, % ako sú ony.

A potom vzťahy, ktoré majú sú už len doplnkom a zázrakom založené na podpore a láske bez podmienok.

Už nie sú vytvorené na očakávaní, manipulácii, potrebe, uspokojení, nedostatku lásky s podmienkami a šťastia.
A, ako to zmeníme ak chceme?
Začína to s uvedomením a pochopením
- Že vzťach je len taký aký som ja sám k sebe.

- Ak si ja sám neviem niečo dať nemôžem to očakávať od niekoho iného najprv sa potrebujem to naučiť dávať si sám.

- Ak som negatívny je len otázka času kedy taký budem k partnerovi

- Ak niečo v tomto živote nemám rád je len otázka času kedy niečo nebudem mať rad na partnerovi

- Ak nemám rád prácu alebo čokoľvek, čo cez deň robím tak sa moja negativita tým vytvorená bude prenášať do vzťahu a tým ho bude plne ovplyvňovať

- Ak sa nudím v živote potrebujem si nájsť koníčky záujmy, ktoré ma budú napĺňať

- Ak chcem s partnerom cestovať, športovať, robiť s nim nejaké veci nečakajte, kým ho budete mať začnite robiť tie veci vy sami a možno ho tam stretnete.

- Prestaneme vnímať všetky zle veci a negatívne od partnerov ako ich problém, ale začneme sa na ne pozerať ako nás problém.

- Ak vidíme chyby na niekom inom skutočnosti nie sú jeho, ale naše chyby.

- Vinníme a odsudzujeme a kritizujeme partnerov za niečo, ale si neuvedomujeme, že to je náš problém. Za všetko nepríjemné vo vstahu máte svojich 50 % príčiny prečo to tak bolo. Keby ste odstránili svojich 50% príčiny tak už by to zle nebolo. Ale je jednoduché tu zodpovednosť hodiť na partnera však to on za to môže. A prevzatie za svoj život zodpovednosť. Tak ak si myslíte, že vám partner ublížil alebo niečo robil zle v minulosti za čoho ho od sudcujete v skutočnosti ste mu ublížili vy a niečo robíte zle vy.

Príklad. Všetky ženy alkoholikov, mužov, čo odchádzajú z domu preč kvôli koníčkom a športom a celé dni nie sú doma, čo vidíme ako chyby tých mužov. Je vašich 50% príčina vtom, že si ani neuvedomujete, že vašim správaním mužovi doma robíte také peklo, že musí utekať preč. Ale, keby bol šťastný a spokojný doma prečo by chodil preč? Tak vaše správanie je buď bez lásky, neúcte k nemu a bez rešpektu. Slovné ho kritizujete, vyčítate mu, nie ste sním spokojne, vytýkate, možno kričíte na neho, stále ste nespokojné. A kto by normálny tam s vami v tej domácnosti vydržal tak chodí preč. Tak v skutočnosti vidíme, že problémový je muž, ale opak je vždy pravdou, lebo nič sa nedeje bez príčiny.
To, ako sa niekto chová ma vždy nejakú príčinu, a preto je potrebné skôr hľadať tú príčinu toho, čo sa nám nepáči ako to, čo robíme na navonok.
A možno zistíme, že všetko to chovanie našich partnerov bolo zapríčinené nami samými. Ale to je dlhší proces uvedomenia si seba samého.

Preto nič, čo vzťahoch sa nedeje náhodné všetko má svoj dôvod a príčinu, ale prestaneme odovzdávať svoju zodpovednosť niekomu inému za svoj život a radšej ju začnime hľadať v sebe.

Každý vzťach nás učí byť lepšími a každý vzťach skončí. Ak si myslíme, že vzťahy s ľuďmi sú na celý život to je ďalšie nesprávne presvedčenie. Lebo jeden partner nás nenaučí byť lepšími. Ale to ste už po nejakých rokoch vzťahu zistili aj sami, že už to nie je to, čo vás napĺňa a už vám nič nedáva, ale z rôznych presvedčení ako manželstvo, deti, hypotéka, nemám, kde bývať a začo budem žiť stále zotrvávate v niečom, čo vám dvakrát neprospieva. Ale to je vaša slobodná voľba.
Kľudne v tej negativite a nespokojnosti a obvinovani partnera zostaňte a celú tú do dobu to nazývajte láskou a vzťahom.
Nás iných možno oklamete slovami aké úžasné vzťahy a roviny máte. Ale svoje srdce neoklamete.