Smrť
Zatiaľ môjho života odišlo 17 ľudí medzi nimi aj môj ocino v mojom mladom veku zo začiatku som to vnímal bolestivo a smutne až do doby, kým som nepochopil dôvod.
Som vďačný za svoj život aký teraz žijem a vôbec by som ho nemenil, ale, keby môj ocino nezomrel pred 17 rokmi cca dnes by som nebol tým, kým som.
A toto pochopenie mi prišlo časom, že smrť nie je zla má svoj význam aj keď ho zo začiatku možno nevidíme, ale má.
Smrť má svoj význam
Čo vnímam ako dobré. Vnímam, keď umierajú starší, ako som ja, ako by som po ich smrti dostal všetky ich neviriešené vlastnosti a všetky ich dary.
Nevyriešene vlastnosti dedím, ako karmu rodiny je to dobre, aby moja duša mala na čom pracovať a mohla všetky tie veci postupne vyriešiť, aby sa uzatvorila línia rodu a všetky zranenia sa vyliečili.
A kto tu linju môže zmeniť len ja ony už nie.
Dary sú úžasné vlastnosti, ktoré dostávame len ich treba nájsť a rozvíjať. Vnímam aj to, že ty, ktorí odišli vlastne nikam nešli sú tu vždy pre mňa v mojom živote sú mi bližšie, ako pred tým mám ich vo svojom srdci komunikujem s nimi cez ľavé rameno tam sú všetci a nie len ty, ktorých si za život pamätám, ale sú ich tam desiatky.
Je to ako, keby moje vlastnosti a dary, cnosti, ktoré mám boli úlomkami tých, ktorí už odišli a z tých úlomkov som vytvorený ja.
A, keby nezomreli nebol by som celistvý taký aký som.
Preto sa smrťou stávame celistvými
Môžem s nimi aj komunikovať požiadať ich o pomoc, lebo majú roky a generácie skutočnosti, keď chcem sny mi hovoriť, ale bo ich o niečo poprosiť vnímam ich ako, keby boli za ľavým ramenom.
A, preto viem, že sú vždy pri mne viac ako, keď žili. Pozdravím ich po ďakujem, že sú v mojom živote, a ak mám otázku položím im odpoveďou je hneď prvé, čo ma napadne. Neveríte ani ja som neveril môžete si to vyskúšať opýtať sa niečo také, čo vie iba on a ten čo žije, keď odpovie opýtam sa toho čo žije či to tak bolo.
A nejde tu len o mňa a môj život, ale o životy všetkých hlavne príbuzných, ktorí majú svoje vstahy s tými, čo zomreli.
To, že sa ľudia trápia je len, preto, lebo boli citovo a emočné možno materiálne závislí na tom kto zomrel.
A to, čo cítia je len strata závislosti a nevedia si predstaviť život aký bude. Keby neboli závislí nevyronili by možno ani zrnko slzy. Ale by vnímali pokoj a lásku smrti odchodu a zároveň príchodu do ich životov.
Smrť je sama o sebe krásna
je to čistá láska, odpustenie, pustenie všetkého, pokoj, ticho, prítomnosť, zdanie sa svojho ega, jemnosť, pokora.
A my to vnímame ako stratu, ale je to voľba našej duše je to našim poslaním zavŕšením tohoto života a nemáme sa prečo viniť, lebo sme vždy v živote robili v tej chvíli najlepšie, ako sme vedeli. A všetko, čo sme urobili sme museli urobiť a všetci, čo nám urobili nám to museli urobiť len, preto, aby sme im to raz odpustili a milovali ich.
Ale pritom je to nový začiatok niečoho úžasného, čo možno naše vedomie tu na zemi nepochopí nevadí, preto sa nechajme prekvapiť.