Keď sa človek pusti do učenia, netuší, kam sa dostane. Netuší nič o problémoch, ktoré ho očakávajú. Začína sa pomaly učiť - kúsok po kúsku, potom po väčších kusoch. A jeho myšlienky čoskoro narazia. To, čo sa učí, nikdy nie je to, čo očakával alebo to, čo si predstavoval. A tak sa začne báť. Každý krok prináša nový problém a strach, ktorý pritom človek zažíva, sa nemilosrdne a nekonečné hromadí. Strach je hrozný nepriateľ, zadný a veľmi ťažký na prekonanie. Schováva sa pri každej zákrute cesty, obchádza nás a striehne na nás. A ak sa človek, vydeseny jeho prítomnosťou, dá na útek, prvý nepriateľ jeho cestu za poznaním ukončí. Čo sa stane s človekom, ktorý ujde?Nikdy nedostane poznanie. Bude to porazený človek. A čo môže urobiť, aby strach prekonal?Nesmie ujsť. Musí prekonať svoj strach a pokročit o ďalší krok. A potom o ďalší a ešte ďalší. Nakoniec príde okamih, kedy začne biť seba istý. Jeho odhodlanie je silnejšie. Prestane sa báť. Keď nastane táto chvíľa, môže o sebe človek povedať, že prekonal prvého prirodzeného nepriateľa
C. Castaneda, Učenie dona Juana

Každý sa niečoho boji. 

Ľudia sa boja, že ochorejú a zomrú, nebudú mať peniaze, stratia milovaného človeka.. 

Keď človeku hrozí nebezpečenstvo, do krvi sa mu vyplavi množstvo hormónov, ktoré zrýchľujú pulz, zvyšujú tlak, zrýchľujú metabolizmus, vyvolávajú napätie v svaloch. Za určitých okolností to je normálna obranná reakcia. Ak je však strach jednou z hlavných emócií vášho podvedome ho programu správania, udržiava vás v neustalom napätí. A nepretržite vnútorné napätie u nás vedie k žalúdočným vredom, vysokému tlaku, vypadavaniu vlasov a množstvu iných problémov. Okrem toho strach oslabuje imunitný systém.

 V pozitívnom zmysle plní strach obrannú funkciu - chráni pred hroziacim nebezpečenstvom.

Strach udržiava človeka v neustalom napätí a bráni mu konať. 

Strachu nedokážeme utiecť. Vieme ho iba premeniť na spoločníka, ktorý nás bude sprevádzať vzrušujúcimi dobrodružstvá mi... Každý deň sa na niečo odhidlajte - podniknite odvážny krok, ktorý vás náplní dobrím pocitom. 

Pritahujeme presne to, čoho sa bojíme. Napríklad strach z ochorenia priťahuje chorobu. Strach z osamelosti vedie k osamelosti. Strach zo straty spôsobí, že naozaj prídeme o to čo sa najviac bojíme. Dospel som k názoru, že hlavnou príčinou strachu je neprítomnosť dôvery. - ci už v seba, v iných ludi alebo v celý svet. Taký to ľudia neustále očakávajú niečo zle A aj to dostávajú, lebo život si vytvárame v sulade s naším očakávaním.

Iba vtedy sa budete cítiť naozaj bezpečné. Aby ste sa zbavili strachu, musíte sa naučiť dôverovať. Vezmite zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk. Očakávajte od okolitého sveta iba to dobré. 

Hovte si,, Som súčasťou Vesmíru, som v dokonalom bezpečí. Dôverujem svojej vnútornej sile. 

A ďalej, začnite sa zbavovať agresívnych myšlienok a čomukoľvek čo priťahuje vonkajšiu agresiu, ktorá je smerovania proti vám, v dôsledku čoho mate v podstate oprávnený vsťah. Vaše podvedomie vás chráni pred sebou samimi.

Akonáhle sa oslobodite od negatívnych myšlienok a naučíte sa vysielať k ľuďom a vôbec ku všetkýmu na tomto svete lásku strach, zmyzne

 - jednoducho nebude mať dôvod niečoho sa báť. Prestanete totiž do svojho života priťahovať to, čoho sa bojíte a vo vašom vnútri zavládne pokoj.

 Časťou príčinou strachu je silne pripútaníe sa k niečomu - môže to biť čokoľvek na tomto svete :Peniaze, majetok, dom, blízka osoba, partner, deti, rodina, práca, ideály.

 Priputanost vedie k strachu zo straty toho, na čom človek lipne.

Nič v živote a na svete nesmie byť samo o sebe cieľom ale prostriedkom na ceste životom. 

Prestaňte brať to, čo máte ako svoj majetok. Všetko, čo máte, čo využívate a používate : auto, dom, peniaze, vstahy, vedomosti je dar.

Každý má to, čo zodpovedá jeho myšlienkam, viere a očakávaníu. 

Niekto má to, a niekto dačo iné. Niekto má viac, a niekto menej. Každý dostáva to, čo vie v používať, a práve toľko koľko unesie.

 Vsetko pozemské podlieha zaniku: auto zhrdzavie, dom s chátra, blízky ľudia zomrú, jeden ideál vystrieda iný, vedomosti a ideály sa neustále menia.

 Hromadenie pozemských statkov, či už materiálnych, alebo duchovných, nie je životným cieľom. 

Možno teraz vašim je ale časom zistíte že to všetko bolo zbytočné. 

Nelipnite na pozemských statusoch a nebudete mať strach z ich straty.

 Vesmír je bohatý a vždy vám dá všetko čo potrebujete.

 Treba sa iba otvoriť a priať to, čo potrebujete. 

A dôverovať

Strach zo smrti ukazuje na to, že máte nesprávny vzťach k životu. 

Môže to súvisieť s tým, že ste kedisi  zažili otrasy spojené sa smrťou blízkich. Alebo ste rozmýšľali nad samovraždou, nechcelo sa vám žiť, alebo ste niekomu želali smrť. Môžu to biť čaj iné príčiny. Nech boli akékoľvek, vytvorte si nový vzťach k takym pojmom, ako sú život a smrť. Môžu to biť aj iné príčiny. 

Príklad. Môj spolužiak mi raz vyrozprával nasledujúci pribech. So štyrmi kamarátmi sa raz vydali na túru do hôr. Cestou späť začalo silno pršať. Všetci premokli až na kosť, bola veľká zima. Jeho priatelia sa celou cestou sťažovali a nadávali, preklinali vlhké a studené počasie hory aj seba, že sa na výlet vydali. Čakali, a mysleli si, že ochoreju. Nakoniec všetci štyria ochoreli. Môj známi sa však cítil veľmi dobre. Celou cestou myslel iba na to dobre, kochal sa pohľadom na hory, a ďakoval pri predstave, že v tuto chvíľu je niekde veľmi potrebný. Okrem toho dodal,, ani na minútu som si nepripustil obavy z o hochorenia. Pochopil som, nariekať je zbytočné aj nebezpečné. Za každých okolností treba na to, čo nám môže pomost, na niečo pozitívne a príjemné.

 Príklad. Matka si zacne robiť starosti o dceru, nepríde včas domov. Čas beží a dcéra stále nikde. Vtedy si žena začne predstavovať rôzne strašne veci . Nechápe, že takéto predstavy sú vlastne želaním zla dcére. Matkin nepokoj a straach6 predstavuje podvedomú agresiu voči dieťaťu. Samozrejme, navonok matka želá svojej dcére dobro, ale akým spôsobom!? S pomocou zla a agresie vo svojom vnútri. Preto niet divu, že jej dcéra na matku stále hrubá a nepočúva ju. Jednoducho odpovedá agresiovu na agresiu. Ak chce matka zmeniť správanie dcéry, musí sa zmeniť sama. Musi vymeniť strach za dôveru.

Aj keď to nazýva materinskou láskou ale v skutočnosti jej strach je len to že nemá dôveru vo svoje dieťa. Nedôveruje mu, že sa už vie o seba postarať samo. Neverí mu, že ten život tam vonku už zvládne bez jej pomoci. Lebo keby mu doverovala nemala by strach, že samu niečo stane. Verila by a respektovala že je už dostatočne vedomá a rozumná čo je správne a čo nie. 

 Príklad. Jeden môj priateľ sa chystal k moru so svojou priateľkou a sestrou. Z nejakého dôvodu však mal strach. Výlet nedopadol dobre. Mal potičku so skupinou agresivnich mladých ľudí a nakoniec museli rýchlo v noci odísť. Vieš čím si si privolal túto situáciu? Opýtal som sa ho. Cim6 čudoval sa. Nahrimadilo sa v tebe veľké množstvo podvedomej agresie voči ľuďom. Aby som bol presný, voči zločincom, narkomanom, vytrznikom a podobným osobám. Potrebuješ prehodnotiť svoj celkový postoj k ľuďom a vdat6 sa agresie. Myslím, že máš pravdu. A vieš, čo čo som si tam zabudol, keď sme sa tak rýchlo zbierali preč? Je to veľmi symbolické. So záujmom som čakal čo povie.Nechal som tam dva nože, sekeru a harpunu.